Srpen 2013

New haircut :3

30. srpna 2013 v 14:10 | Livusik |  My diary
Už sme to plánovali strašne dlho, no nejak sa to nie a nie uskutočniť až do minulej stredy, kedy sme sa konečne odhodlali ísť ku kaderníčke. Dosť som sa obávala toho, že krátke vlasy sa mi nebudú veľmi hodiť, pretože skoro vždy som ich mala dlhé. Pamätám si, že som raz mala krátke vlasy a veľmi sa mi to nepáčilo. Dokonca to bolo dopostupna tak ako aj teraz. Tak prečo som sa tak dala ostrihať? Neviem. Asi je za tým to, že som vôbec nevedela čo kaderníčke poviem, keď sa ma opýta aký chcem strih.
A dopadlo to nejak takto:
Ide o dĺžku vlasov, takže si prosím Vás nevšímajte tie výrazy :D.

LOVE IS EASY-5. kapitola

25. srpna 2013 v 21:07 | Livusik |  Love is easy
Ráno som sa zobudil a dúfal som, že to čo sa včera stalo bol iba sen. Vedel som, že som sa nemal pokúsiť pobozkať ju. Mal som vedieť, že to nie je správne hlavne keď má priateľa.
Prehrabol som si rukou vlasy a sťažka si vzdychol. Pozrel som sa na digitálne hodiny na stolíku vedľa posteli. Ukazovali presne osem hodín. Vstal som z postele a postavil sa pred veľké zrkadlo. Chvíľu som sa na seba pozeral a rozmýšľal som ako tú moju včerajšiu chybu napraviť. Nemohol som myslieť na nič iné. Aj napriek tomu som sa prinútil ísť do kúpeľne. Osprchoval som sa studenou vodou aby som sa trocha prebral.
Cez pás som si obmotal uterák a vyšiel z kúpeľne. Počul som hlasné klopanie na dvere. Rýchlo som na seba navliekol nohavice a ponáhľal sa otvoriť. Za dverami stála Claire.
"Dobré ráno" usmievala sa ako vždy "dole máme raňajky, čakáme ťa"
"Ehm...neviem či prídem nemusíte ma čakať" poškrabal som si bradu. Nechcel som ísť, pretože som vedel, že tam určite bude aj Candice. "alebo vieš čo hneď som dole" aspoň zistím či sa na mňa hnevá, alebo nie.
"Fajn, ale nech ti to dlho netrvá my všetci sme už hladný" zasmiala sa a odišla smerom k výťahu. Pousmial som sa a zabuchol som dvere. Rýchlo som si obliekol tričko šedej farby, ktoré bolo pohodené na gauči. Navoňavkoval som sa a prečesal si vlasy. Rýchlim krokom som vyšiel z izby a rovno si to namieril k výťahu. Celý čas mi strašne bilo srdce. Obával som sa toho ako sa bude ku mne Candice správať.
V jedálni sedeli všetci spolu za jedným stolom a bavili sa. No keď som prišiel k nim stíchli.
"Ahojte, dúfam, že nečakáte dlho" každého som si prezrel no moje oči zastali na Candice. Usmievala sa, ale nepozerala sa na mňa.
"Nie nečakáme, poď sadni si sem" Daniel ukázal na voľnú stoličku vedľa neho. "O chvíľu nám prinesú raňajky" usmial sa. Znova som sa pozrel smerom ku Candice no ona si ma vôbec nevšímala akoby som tam nebol. Mal som pocit, že moje obavy sú reálne.
Netrvalo dlho a čašník nám doniesol naše raňajky. Medzitým sme sa rozprávali a dnešnej akcii a o včerajšej oslave. Na jeden okamih sa na mňa Candice pozrela, ale neusmiala sa ako zvyčajne. Jej pohľad prezrádzal skôr niečo ako "už nikdy s tebou neprehovorím!". Trápilo ma to a chcel som sa s ňou o tom porozprávať, ale to by bolo možné iba keď by sme boli sami.
O nejaký čas sme všetci vstali spred stola a išli von pred hotel, kde nás čakala biela limuzína, ktorá nás mala zaviesť na miesto akcie. Šofér vystúpil s auta a otvoril nám dvere. Candice a Claire nastúpili prvé a po nich sme vošli do auta my. Väčšinu cesty som bol ticho, ale ostatný sa zabávali. Ja som ich len počúval a rozmýšľal nad všetkým čo musím urobiť. Cesta netrvala dlho. Zastavili sme pred vysokou budovou. Na chodníku bol rozostretý červený koberec. Na oboch stranách stálo mnoho fanúšikov túžiacich vidieť svojho idola. Vodič nám opäť otvoril dvere a postupne sme všetci vystúpili. Postavili sme sa pred auto aby si nás mohli odfotiť a potom sme všetci kráčali po koberci. Zastavil som sa na jednej strane koberca pri zábradlí kde stál dav ľudí niekoľkým z nich som dal svoj podpis a pokračoval som v ceste.
Vošli sme do budovy, kde Nás privítal sympatický pán v obleku. Zo všetkými si podal ruky a dievčatám stisol na obe líca jemný bozk.
"Dobrý deň ja som pán Black, som veľmi rád, že ste prišli" usmial sa "poďte za mnou tadiaľto zavediem Vás do vašich šatní" išiel cez tmavšiu chodbu a my sme kráčali za ním. Zastavili sme pred jednými s dverí. Pán Black čo nás tam zaviedol ich odomkol "tak sem môžu ísť dámy" vošiel dnu a prezrel si to akoby kontroloval či je všetko v poriadku. Claire a Candice vošli dnu
"Ďakujeme" obe sa usmiali a zložili si kabelky na stolík. Pán Black zatvoril dvere a podišiel k dverám, ktoré boli vedľa. "A sem môžete ísť vy páni" ukázal rukou na dvere pred nami "dúfam, že to nevadí, že máte spolu šatne, ale dnes sem prišlo strašne veľa ľudí" trocha sa začervenal a odomkol dvere tak ako aj pred tým.
"Nie to je v poriadku, aspoň sa vnútri nebudeme nudiť" povedal Nathaniel optimisticky. My s Danielom sme iba prikývli hlavami. Opäť si pán Black prezrel šatňu a ukázal rukou aby sme vošli dnu. Na stene po ľavej strane bolo niekoľko stolov zo zrkadlami a oproti dverám stálo niekoľko stojanov z prázdnymi vešiakmi vedľa, ktorého bol ešte menší červený gauč.
"O hodinu sa to všetko začne, takže by bolo najlepšie kebyže ste zastali len tu a nešli niekde ďalej aby sme Vás nemuseli zháňať" povedal poučne, akoby sme boli malé deti.
"Jasné to chápeme" odvetil Daniel ako rozumný človek. Potom pán Black odišiel z našej šatne a my sme si sadli na gauč.
"Čo sa stalo včera medzi tebou a Candice?" opýtal sa zvedavo Nathaniel. Táto otázka ma zarazila a znova mi začalo strašne biť srdce.
"Čo by sa malo stať?" odpovedal som pokojne, teda snažil som sa byť pokojný.
"Včera sme Vás videli ako ste išli spolu s tej party" pridal sa Daniel.
"Ehm...nie nič sa nestalo, iba som ju odprevadil pred jej izbu, pretože jej bolo zle. To je celé" zaklamal som. Znova som si spomenul na jej výraz keď som sa pokúsil ju pobozkať. Našťastie sa ma už ani jeden z nich na nič nepýtali, takže som si už nič nemusel vymýšľať.
Po dlhšej dobe za nami prišiel pán Black aby nám oznámil, že budeme o chvíľu na rade, takže sa máme pripraviť. Zdalo sa mi, že je nervózny a uponáhľaný no každý z nás bol v poriadku, pretože sme boli zvyknutý. A s normálnym odovzdávaním cien sme nemali žiadny problém. V zákulisí nám každému dali zlatú sošku, ktorú mal každý z nás odovzdať danému hercovi.
Celé to netrvalo dlho každý sme s úsmevom prišli na pódium kde nás čakal moderátor.
"Týchto päť cien bude patriť piatim najlepším hercom, ktorých ste zvolili vy. Takže ako prvý prichádza na pódium Ashton Kutcher" zvolal nadšene moderátor a čakal kým Ashton príde k nemu. Ja som bol ten, ktorý odovzdával prvý cenu, takže som sa pomaly chystal.
"No Ashton ako sa cítiš?" opýtal sa moderátor v hnedom obleku.
"Je to úžasné, ďakujem Vám ľudia, že som to mohol vďaka Vám vyhrať!" povedal s úsmevom a ľavou rukou zakýval do hľadiska.
"A cenu ti Ashton odovzdá Joseph Morgan známi ako Klaus z Upírskych denníkov" usmial sa na mňa moderátor. Ja som Ashtonovi podal ruku a potom cenu, ktorú vyhral.
"Gratulujem" usmial som sa. Ashton ešte raz zakýval do pódia a potom zišiel po schodoch na svoje miesto.
***
Stáli sme na červenom koberci kde si nás každý fotil a chcel sa s nami rozprávať. Odpovedali sme na niekoľko otázok a potom sme išli smerom k limuzíne, ktorá bola pred budovou. Claire, Daniel a Nathaniel išli popredu a ja s Candice sme boli pozadu, pretože nás ešte zastavil jeden reportér. Keď sme rozhovor skončili Candice sa ponáhľala predo mňa aby sa so mnou nemusela rozprávať, ale ja som ju chytil za lakeť aby som ju zastavil.
"Candice môžeme sa porozprávať?" opýtal som sa zo smutným výrazom "prosím" dodal som.
"Fajn, ale nie tu" povedala zamračene a pokračovala v ceste.







My layout 0.28

25. srpna 2013 v 13:00 | Livusik |  My layout
Tak tu je nový lay :). Je jednoduchý, ale dúfam, že sa Vám páči :).

Me and writing -_-

25. srpna 2013 v 12:14 | Livusik |  My ideas
Ahojte :) po dlhej dobe idem napísať taký článok o ničom. Nič iné ma nenapadá, ale už musím niečo napísať, pretože to tu strašne zanedbávam. Dokonca som ani nenapísala časť k LOVE IS EASY v piatok čo by som mala, ale ja som na to úplne zabudla a včera som zase nemala moc času. Dnes to so Sisou skúsime napraviť a pridám ju čo najskôr sa mi bude dať. Aj keď si nie som úplne istá či Vás to zaujalo, ale stále dúfam, že sa to počas školského roka zmení. Ako ste si určite všimli ani ja teraz nie som moc aktívna a skoro vôbec neobieham, takže to chápem :). Ešte keď sme pri tej poviedke s kamoškami rozbiehame blog s poviedkami, takže ak by si niekto z Vás chcel prečítatť nejakú poviedku v menu je odkaz na ten blog. Budem veľmi rada ak na ten blog bude chodiť čo najviac ľudí.
Viem, že som ešte jednu poviedku písala sem na blog a, že som Vám sľúbila, že ju dopíšem a to aj mienim, takže cez školský rok ju určite budem písať ďalej :).
Očarujúce
Už dlho chcem spraviť nový layout a dnes ho idem konečne spraviť :), takže to vyzerá tak, že dnes budem tráviť veľa času za počítačom :D.

LOVE IS EASY- 4. kapitola

21. srpna 2013 v 17:35 | Livusik |  Love is easy
(Trailer k poviedke)
Chvíľu bola ticho. "Prepáč asi to bola hlúpa otázka" sklonil som hlavu aby som sa jej nemusel pozerať do očí. Hľadal som čip od izby. "Nie vôbec to nie je hlúpa otázka, veľmi rada. Ak ti nejde o nič viac" usmiala sa.
"Nie, nie samozrejme, že nie to by ma ani nenapadlo" zarazene sa na mňa pozrela. Uvedomil som si, že to mohla pochopiť nesprávne. Konečne som našiel vo vrecku čip od apartmánu a otvoril ním dvere. Pomaly som vkročil dnu, Candice sa držala za mnou. Stále vyzerala neisto. Zabuchla za sebou dvere a poobzerala si apartmán.
"Môžeš si sadnúť" ukázal som na biely gauč pred plazmovým televízorom. "Nalejem ti ešte niečo?" rýchlim krokom som sa presunul k baru. Candice si sadla na gauč a usmievala sa na mňa.
"Nie ďakujem dole som pila dosť" otočila sa k oknu a mlčala. Nalial som si pohárik whisky a pridal som sa k nej. Nevedel som o čom sa rozprávať, ale musel som s niečím začať.
"Tešíš sa na zajtrajšiu autogramiádu? Bude tam plno fanúšikov" odpil som si s pohára.
"Áno teším sa na fanúšikov aj keď budem zase večer unavená, ale stojí to za to" zdvihla pravý kútik pier. Vyzerala milo.
"Jasné chápem je to namáhajúce, ale spoznáme kopu nových ľudí" dopil som nápoj a pohár som položil na drevený stolík pred gaučom.
"Navyše sa na týchto menších výletoch vždy dobre zabavíme!" povedala povzbudivo.
"Takže rada odchádzaš od Michaela? Rozumiem tomu správne?" zodvihol som obočie a čakal na odpoveď.
"Nepovedala by som to takto, ale až tak mi to nevadí" zamračila sa "a ty čo nemáš niekoho?" na tvári sa jej objavil široký úsmev.
"Vždy keď som nejaký vzťah skúsil po krátkej dobe sa to skončilo" znova som sklonil hlavu a rozmýšľal nad všetkými mojimi bývalými priateľkami.
"Takže pre teba nie je žiadna dobrá?" zaškerila sa na mňa.
"Nie je to tak. Skôr ja nie som pre žiadnu ženu dosť dobrý." Musel som sa zasmiať.
"Nechápem to veď si milý vyzeráš dobre a dokonca si aj bohatý. Kto by nechcel takého muža?" pozrela sa mi do očí. Na tvári mala stále úškleb.
"Väčšinou išlo o to, že som mal veľa práce a to sa ani jednej s mojich priateliek nepáčilo" zdvihol som hlavu a hanblivo som sa pousmial.
"Takže si žiadnu s nich nemiloval?" spýtala sa milo Candice. Preložila si nohu na koleno.
"Ja na lásku veľmi neverím" chytil som sa za šiju "skúsil som už toľko vzťahov a v žiadnom nebola naozaj láska, mal som ich rád, ale to bolo všetko" asi to znelo divne, ale mal som pocit, že jej to môžem povedať. "A ty Michaela miluješ?"
"Ehm...svojím spôsobom áno" povedala a oprela sa o operadlo gauča. Uvedomil som si, že som asi dosť zvedavý, ale s jej odpovedi som pochopil, že ich vzťah nie je úplne o láske teda nie s jej strany. Obaja sme boli chvíľu ticho. V Candicinom vrecku sa ozvalo zvonenie mobilu. Rýchlo ho s tade vytiahla a pozrela sa na display. Trocha sa zarazila akoby rozmýšľala či to má zodvihnúť.
"Na chvíľu ma ospravedlň" priložila si telefón k uchu a odišla na terasu. Snažil som sa nepočúvať, ale dvere boli pootvorené, takže som započul časť rozhovoru.
Keď prišla Candice do vnútra snažil som sa vyzerať nenápadne aby si nevšimla, že som niečo počul.
"Ja už radšej pôjdem, ďakujem ti za všetko" falošne sa usmiala a išla smerom k dverám. Rýchlo som sa postavil s gauča a pri dverách som ju chytil za ruku aby som ju zastavil. Zarazene sa na mňa pozrela. Pomaly som sa približoval k jej tvári. Keď som bol dosť blízko zastal som a čakal na jej reakciu. Neviem prečo som to robil, ale chcel som ju pobozkať. Candice sa tiež tvárou približovala k tej mojej. Cítil som na sebe jej dych a ona určite cítila ten môj. Boli sme pri sebe tak blízko. Srdce mi bilo tak silno, že som ho cítil až v hrdle. Už som sa chystal pobozkať ju, ale prudko sa odtiahla a odišla. Ľutoval som, že som ju chcel pobozkať, obával som sa, že sa som všetko pokazil. Rukou som si prehrabol vlasy a zúfalo si oprel hlavu o dvere. Rozmýšľal som nad sebou ako som sa o to mohol pokúsiť keď viem, že má priateľa. Som vážne idiot.




19.8.2013-Donuts and Lantern Luck

21. srpna 2013 v 11:04 | Livusik |  My diary
Okolo jednej na obed sme išli von, tak ako zvyčajne. Lenže Kaja nás zavolala ešte na chvíľu hore. Chvíľu sme čakali v obývačke kde na nás číhala "nebezpečná" kobilka a bola tam aj Janka :). Chvíľu sme sa rozprávali a potom nás Kaja všetky tri zavolala do kuchyne. Boli sme happy, keď sme mohli odísť s tej nebezpečnej zóny z kobylkou :D.
V kuchyni nás čakali dve šišky zo sviečkami pre mňa a Sisu. Sfúknuť sviečky bolo takmer nemožné, ale na koniec sa to podarilo :).
(Ako vidíte na fotke dosť som sa musela namáhať :D)
Po úspešnom sfúknutí sviečky sme obe šišky zjedli. Boli výborné :3 a išli sme von. Kaja nám k narodeninám dala lampión šťastia, takže sme plánovali ako ho pustíme a všetko okolo toho :).
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Okolo pol deviatej prišla na dvor aj jej mamina aby nám to zapálila, ale nejak jej to nešlo tak Janka zavolala jej brata, pretože on už s tým má nejaké tie skúsenosti :). Netrvalo dlho a lampión sa pomaly zdvíhal.

Z väčšinu okien sa pozerali ľudia a dokonca niektorý aj stáli na dvore aby sa pozreli na "tento krásny úkaz" :D. Aj my sme sa presúvali z jednej polovice dvora na druhú, len aby sme videli ako ten lampión letí. Síce neletel veľmi dlho, ale nevadí aj tak to bolo super.

Potom sme si ešte spravili dve fotky aby sme mali pamiatku na tento deň a Kaja, ktorá fotila aj tieto fotky hore ešte "pár krát" odfotila mesiac :). Pretože práve v tedy bol taký dokonalý :)..
..................................................................................................................................
Dnes je streda, takže zverejním ďalšiu časť LOVE IS EASY, len neviem presne kedy, pretože ešte nie je dopísaná, ale dnes by to určite malo byť.

Perfect Brithday Day :3

18. srpna 2013 v 22:10 | Livusik |  My diary
Áno po dlhej dobe idem pridať niečo do rubriky My diary, pretože tento deň bol proste dokonalý! Takže sa Vám to pokúsim nejako opísať :). No najprv Vám ďakujem, že si čítate poviedku a som strašne rada, že sa Vám páči. Tie pozitývne komentáre mi dávajú chuť písať :3. Teraz sa už presuniem k dnešnému dňu.
..................................................................................................
Lala šťastný
Začalo to raňajkami do postele, ktoré sme si včera večer vyžiadali. A bolo to úžasné :3 ešte k tomu aj snickers. Ráno som sa vlastne nudila, pretože program, ktorý sa mal konať o 14:00 sa presunul na 17:30. Nechcela som sa na moje narodky nudiť tak som volala kamošku von. Najprv nechcela ísť, ale nakoniec sme šli. A bolo fajn už dlho sme spolu neboli vonku, takže sme si všeličo vyrozprávali.
Okolo 17:00 sme išli k nej aby sa mohla pripraviť na ten spomínaný program. Čo bola pizza. Zatiaľ čo sa ona chystala my so segrou sme sa hrali s jej psom. Teda skôr segra ako ja, pretože pĺzla a ja som nechcela mať šaty od jej chlpov, ale ináč je Elis veľmi roztomilý psík :3. Keď sme sa konečne dostali od Baji išli sme k nám aby sa Sisa mohla prezliesť, pretože ona nemala ešte šaty ako ja (a teoreticky už aj Baja). Cestou som zavolala Kaji aby sme vedeli kedy príde po nás. Povedala, že príde o 17:30, takže sme všetko v pohode stíhali. Prišli sme k nám. Sisa sa prezliekla za strašne dlhú dobu ^_^ a vyšli sme pred barák aby Kaja nemusela zvoniť.
Nečakali sme dlho a mohli sme vyraziť do našej oblúbenej pizzerii :3. Cestou sme sa rozprávali a aj keď pizzeria nie je najbližšie cesta nám netrvala až tak dlho. Vnútri sme si sadli za stôl zo siedmimi stoličkami a objednali sme si dve pizzi. Hawai a Štyri druhy syra, ale bez Nivei, takže ako to Kaja nazvala "tri druhy syra" :D. Nebolo tam veľa ľudí, takže sme na ňu nečakali dlho. Medzitým nám Kaja a Baja dali darčeky. Obe ma veľmi milo prekvapili :3. A myslím, že aj Sisu. Pobavilo ma to, že Baja nám dala pomaranč. Niekoho by to možno zarazilo, ale ja som sa tomu smiala. Bolo to milé. Ževraj kvôli tomu, že stále kupuje čokoládu a teraz chcela byť originálna :). Rozprávali sme sa o poviedkach a tak ďalej. Keď sme mali už trištvrtinu oboch pizz (je to asi divne napísané, ale ináč to neviem :D) zjedenú povedali sme si, že by sme mali spomaliť. Teda vlastne ja, pretože ja strašne rýchlo jem :D. Keď sme ju už len predsa zjedli pomaly som išla platiť a pobrali sme sa domov. Baja išla za frajerom a my s Kajou sme ešte šli von. No najprv sme sa zastavili doma aby sme sa prezliekli. Sise to zase tááák strašne trvalo no nakoniec sme sa predsa pohli.
Pizza a koksu | cez Facebook
Keď sme prišli von ešte sme šli na zmrzlinu aj keď sme boli všetky tri strašne plné. A to je asi ten najlepšia časť dnešného dňa :D. No my si skoro vždy (vlastne asi vždy :D) dávame zmrzku do toho sladkého kornútka za desať centov no lenže Kaja išla dnes iba na malú a bez toho kornútka, keďže bola tak preplnená tou pizzou. A tá zmrzlinárka povedala niečo ako "Ouu čo sa stalo" a Kaja sa už v tedy začala smiať. No potom som išla na rad ja a objednala som si aj s tým kornútkom a tá zmrzlinárka na to, že "Oni ma nesklamali!" (tým myslela aj moju sestru, ktorá íšla za mnou) lenže potom som si nedala polevu, pretože vrchný kopček som mala čokoládový a to by sa asi nehodilo a Kaja na to s ironickým tónom "hahaha" a to už bol vrchol :D. Už sa smiala aj tá predavačka. A keď si objednávala Sisa ani jej nerozumela čo sme sa smiali :D. Ešte na koniec pridala "Nikomu nepovedzte, že zmrzlinárke preplo" :D my sme si so smiechom išli sadnúť na lavičku.
Ice scream with M&M's
Večer sme spomínali na staré dobré časy čo sme boli fotiť s krúžku na rôznych akciách. Bolo to úžasné spomínať na tie skvelé chvíle. Proste dokonalé uzavretie dokonalého dňa :3.

"LOVE IS EASY"-3. kapitola

16. srpna 2013 v 1:00 | Livusik and Sisusik |  Love is easy
(Trailer k poviedke)
Po dlhom rozhovore s Candice som išiel do svojho apartmánu aby som sa pripravil na večierok. Najprv som si dal studenú sprchu, ktorú som vážne potreboval. Obliekol som sa do tmavo-hnedej košeli a modrých rifieľ. Košeľu som si nezakasal do nohavíc a prvé tri gombíky som nechal odopnuté aby som nevyzeral príliš formálne. Pred zrkadlom som si rukou prečesal vlasy a strekol na seba voňavku od Chanel. Z vonkajšieho vrecka kufra som vybral moje obľúbené hodinky a zapol som si ich na ľavej ruke. Ukazovali presne pol ôsmej. Prišiel som k baru na kraji izby a do kryštálového pohára som si nalial whisky. Obsah pohára som hodil do seba. S úsmevom na tvári som otvoril dvere a vyšiel s izby. Cestou po chodbe som si napravil golier a vyhrnul rukávy na košeli.
Dole v bare bola zatiaľ iba Claire a Candice. Zdalo sa, že niečo riešia aj keď to pravdepodobne nebolo vôbec dôležite. S úsmevom som sa im prihovoril.
"Ahojte dámy , zabávate sa?" Dal som si ruky do vreciek. Úsmev mi stále nezmizol s tváre. Claire sa na mňa usmiala.
"Ako by sme sa mohli zabávať bez teba?" zasmiala sa. Claire mala dobrú náladu bolo vidno, že už niečo pila.
"Keď prídu chalani party sa môže začať!" Candice zobrala s pultu dva vysoké poháre zo šampanským a trochu si odpila. Jeden podala aj mne. Tiež som si odpil a venoval jej široký úsmev.
"A kde sú tí dvaja stratený? Party mala začať o pol ôsmej nie?" pohár som položil na stôl vedľa mňa a sadol si na pohodlnú sedačku v boxe. Claire sa ku mne otočila.
"Myslím, že si ešte v izbe dávajú sprchu." Odvetila otočila sa späť ku Candice a svojmu nápoju.
"Spolu?" zodvihol som obočie zo smiechom. Obe sa na mňa zarezane pozreli a začali sa smiať. Vo dverách sa objavil Daniel a za ním Nathaniel.
"Ako vidím vy sa tu bavíte aj bez nás!" ozval sa Daniel hneď ako uvidel Claire a Candice vo výbuchu smiechu.
"To vy ste sa spolu sprchovali!" tiež som sa smial. Obaja sa čudne zatvárili a pozreli sa na seba. Prišli bližšie k nám. Daniel si sadol ku mne do boxu a Nathaniel išiel po pohár zo šampanským.
"Z niekoho sme si srandu urobiť museli" Claire pokrčila plecami a odpila si s pohára. Všimol som si, že Candice pije už v poradí niekoľký drink.
Candice vstala s boxu a mierila smerom k parketu na, ktorom bolo pár cudzích ľudí. Chcel som ísť s ňou, ale nevedel som či je to vhodné. Váhal som no nakoniec som vstal a išiel za ňou.
"Nebude vadiť ak sa pridám?" usmieval som sa aj keď som sa obával, že povie nie.
"A ty vieš tancovať?" Candice tlmila v sebe smiech "Jasné rada si s tebou zatancujem" prikývol som a začal som sa hýbať do rytmu piesne. O chvíľu sa pridala aj Claire s Nathanielom. Obaja naliehali aj na Daniela aby sa k nim pridal, ale on pokrútil hlavou a sadol si k baru kde sa zoznamoval s milou a dobre vyzerajúcou barmankou.
Candice obledla a chytila sa za hlavu. Prestala tancovať a zamračila sa. Videl som, že niečo nie je v poriadku.
"Nie je ti zle?" opýtal som sa starostlivo. Vyzerala naozaj bledo.
Prikývla "Áno, asi mi neurobilo dobre tých pár drinkov čo som vypila" stále sa držala za hlavu a sklonila ju.
"Nechceš ísť von na čerstvý vzduch?" pozrel som sa jej do tváre. Znovu prikývla. Podoprel som ju a spolu sme pomaly odkráčali von z baru. Hneď ako sme vyšli pred bar Candice sa pár krát nadýchla čerstvého vzduchu a hneď vyzerala oveľa lepšie. Dokonca sa usmiala.
"Ďakujem, že si išiel som nov" prehrabla si jej zvlnené vlasy.
"Nemusíš mi ďakovať, už sa cítiš lepšie?" pozrel som sa na ňu. Mala už celkom prirodzenú farbu tváre.
"Áno oveľa, ale už si asi pôjdem ľahnúť" trocha sa zamračila akoby mi to mohlo vadiť.
"Dobre odprevadím ťa" snažil som sa byť milý a dúfal som, že to nebude príliš. Candice sa usmiala. Vošli sme zase dnu do hotela a oproti sme nastúpili do výťahu, ktorý nás odviezol až na desiate poschodie kde sme vystúpili. Až teraz keď Candice vyberala svoj čip som si všimol, že má izbu len o niekoľko dverí ďalej. Pred dverami s číslom 213 sme zastavili a otočil som sa k nej.
"Tak ďakujem ti za pekný večierok" usmial som sa.
"Asi nebol až taký pekný keď si ma musel zachraňovať" po tichu sa zasmiala a prestúpila z nohy na nohu.
"Nie to je v poriadku, nemôžeš za to, že ti prišlo zle." Nadýchla sa
"Nechceš ísť ešte na chvíľu dnu?" váhavo sa na mňa pozrela. Bol som prekvapený s jej otázky.

"LOVE IS EASY"- 2.kapitola

14. srpna 2013 v 10:00 | Livusik |  Love is easy
(Trailer k poviedke)
Letuška nám oznámila, že o pár minút pristávame. Každý sme si na príkaz sadli a zapli si pásy. Ešte pár minút sme čakali a potom sme mohli vystúpiť von. Pred lietadlom nás čakalo veľké čierne auto aj z vodičom. O batožinu sme mali postarané, takže sme len nastúpili. Netrvalo dlho a vodič parkoval pred bielym hotelom, ktorý mal minimálne tridsať poschodí. Hneď ako sme zastavili nám otvoril dvere mladý muž, ktorý mal na sebe oblek. Postupne sme vystúpili a vošli do predsiene hotela kde bola recepcia. Dostali sme čipy od izieb a mohli sme sa ubytovať. Spolu sme nastúpili do veľkého výťahu no na desiatom poschodí sme sa rozdelili každý do svojej izby.
Otvoril som kartou izbu z číslom 210 a vstúpil som dnu. Apartmán vyzeral luxusne. Všetko bolo zladené do bielo-čiernej farby. Oproti dvojitým bielim dverám bolo veľké okno s výhľadom na mesto. Nemohol som si nevšimnúť bar hneď na ľavo od dverí, ktorý perfektne ladil zo skriňou na druhej strane. Hodil som sa do pohodlne vyzerajúcej postele a nachvíľu som zatvoril oči prerušilo ma klopanie na dvere. Lenivo som prešiel k dverám a pomaly ich otvoril. Stáli za nimi Nathaniel, Claire a Daniel s veľkým úsmevom na tvári.
"Vyrušili sme ťa?" opýtala sa Claire so škodoradostným výrazom. Zamračil som sa a pretrel si oči.
"Trocha som odpočíval" jemne som sa pousmial "kde sa chystáte?" zodvihol som obočie.
"Ideme si prezrieť Londýn, ideš s nami?" Nadšene sa ozval Daniel.
"Nemám na prechádzky Londýnom chuť" poškrabal som sa na hlave "pôjdem inokedy" pousmial som sa.
"Dobre ako chceš ty prídeš o zábavu" pripomenula mi Claire posmešne a spolu z chalanmi odišla. Zabuchol som za nimi dvere a znova som si ľahol na posteľ. Bola vážne pohodlná.
Bol som taký unavený, že som zaspal, ale nie na dlho po pol hodine som sa zobudil. V kufri som si našiel čisté tričko a prezliekol som sa. Rozhodol som sa, že pôjdem medzi ľudí dole do baru. Zobral som si čip z nočného stolíka a skontroloval som si vrecká rifieľ aby som zistil či mám mobil. Keď som ho nahmatal v zadnom vrecku rýchlim krokom som vyšiel von z izby. Privolal som výťah no nečakal som dlho, pretože stál len o pár poschodí vyššie.
V bare nebolo veľa ľudí iba pár gamblerov, ktorý stáli za hracími pultmi. Všimol som si pri bare štíhlu blondínu, ktorá popíjala svoj drink. Až ku mne bolo počuť jej výrazný smiech. Musel som sa jej pozrieť do očí. Nenápadne som si sadol o trochu ďalej tak aby som na ňu videl. Objednal som si nápoj a pozrel sa smerom k nej. Hneď som ju spoznal podľa jej prenikavo zelených očí. Bol som sám sebou prekvapený, že ma Candice takto očarila. Nikdy som si nevšimol ako dobre vyzerá. Neustále som sa na ňu pozrel netrvalo dlho a stretli sa nám pohľady. Usmiala sa. Nemohol som to nechať len tak, zobral som si svoj poloprázdny pohár a išiel som si sadnúť k nej.
"Môžem sa pripojiť?" zodvihol som obočie a pomaly si sadal na barovú stoličku.
"Samozrejme nech sa páči" odpila si s mojita, ale stále mala pohľad na mne. Všimol som si, že jej pitie sa pomaly míňa.
"Dáš si som nov ešte?" mávol som na barmana. On prišiel k nám a nalial nám do pohárov whisky. Jeden s pohárov som posunul ku Candice. Ona práve pohár chytila a jemne sa dotkla môjho malíčka. Jej dotyk bol príjemný. Vo vnútri som celý horel. Obaja sme sa na seba zarazene pozreli a prudko odtiahli ruku. Candice sa začervenala čo bol náznak, že tiež niečo pocítila.
"Ďakujem" odpila si z whisky a usmiala sa. "Príď dnes večer sem do baru spravíme si menšiu party" v ruke mala sklenený pohár a ukazovákom na mňa mierila.
"Áno prídem veľmi rád" uškrnul som sa. V inom prípade by to bolo rozhodne nie, ale kvôli nej som si to nemohol nechať ujsť.



"LOVE IS EASY"- 1. kapitola

9. srpna 2013 v 20:30 | Livusik |  Love is easy
(Trailer k poviedke)
Ráno ma zobudilo hlasné hučanie budíka. Ľutujem, že som si ho nastavil o hodinu skôr. Predsa som sa mal pobaliť včera, lenže po tej včerajšej party, ktorú zorganizovala Candice som nemal chuť na nič. Lenivo som vstal s postele a natiahol si na seba rifle, ktoré boli prevesené cez červenú fotelku umiestnenú v rohu izby. Zhlboka som sa nadýchol a vytiahol spod postele môj veľký šedý kufor. Keď som ho otvoril našiel som tam ešte pár vecí s minulej dovolenky. Kufor som vyprázdnil a položil na posteľ. Zo skrine som vybral niekoľko tričiek nejaké nohavice a nahádzal ich do kufra. Nemal som veľa času, takže som sa nezaoberal ukladaním vecí. Vošiel som do kúpeľne pocítil som, že podlaha je na moje bosé nohy príliš studená. Pri umývadle som si umyl zuby a opláchol tvár ľadovou vodou aby som bol schopný sa prebrať. Pozrel som do zrkadla a prešiel si rukou po brade. Bola príliš drsná. Z hornej skrinky som vytiahol penu na holenie a holiaci strojček. Obsah peny som naniesol na ruky a potrel si tým bradu. Zapol som holiaci strojček a jemne prešiel po chĺpkoch. Po chvíli som strojček vypol a odložil do kufra. Ešte raz som sa vrátil do kúpeľne aby som si prečesal moje strapaté vlasy jemne hnedej farby. Hrebeň som tiež pribalil k ostatným veciam. Pozrel som sa na veľkú kopu v kufri a zamračil sa. Snažil som sa obsah kufra zmenšiť na toľko aby sa dal zatvoriť. Ponáhľal som sa, pretože auto, ktoré nás malo odviesť malo prísť už o chvíľu. Obliekol som si šedé tričko a vyhrnul si na ňom rukávy. Odtiahol som čierny záves a pozrel von oknom. Na ulici stála čierna limuzína. Rýchlo som zobral kufor do ruky a položil ho na zem. Chytil som rukoväť a ťahal kufor za mnou do obývačky cez, ktorú som sa dostal do malej chodby kde som na stolíku mal položenú tašku s dokladmi a mobil, ktorý som strčil do zadného vrecka nohavíc. Odomkol som drevené dvere kľúčami, ktoré boli v zámku. Vytiahol som ich a otvoril dvere. Vyšiel som na vonkajšiu chodbu a vytiahol som von kufor, ktorý som položil vedľa. Zamkol som dvere na svojom byte klúče som vopchal do predného vrecka modrých rifieľ. Stlačil som tlačidlo na privolanie výťahu a čakal kým príde. O chvíľu som doňho nastúpil a stisol som gombík na prízemie. Pozoroval som čísla, ktoré sa pomaly míňali na malom displayi až kým sa výťah neotvoril. Rýchlo som kráčal smerom k východu. Otvoril som dvere a z úsmevom som vyšiel von. Šofér ihneď vyšiel z auta a blížil sa ku mne.
"Dobré ráno pán Morgan" povedal z úsmevom a zobral mi môj kufor, ktorý naložil do kufra limuzíny. Ja som prešiel cez chodník k autu a nastúpil som. Vnútri sedeli už všetci okrem mňa.
"Ahojte!" usmial som sa a sadol si vedľa Nathaniela, ktorý mal na hlave klobúk vďaka, ktorému mu nebolo poriadne vidno do rozospatej tváre.
"Ahoj Joseph" Privítala ma Claire a ostatný len mávli rukou. Šofér nasadol na predné sedadlo za volant a naštartoval. V aute vládlo ticho každý bol príliš unavený na nejaké rozhovory.
"Dúfam, že sa vám páčilo na večierku, ktorý som včera zorganizovala" Candice sa zdala plná energie. Celý čas sa usmievala.
"Áno bol úžasný ako všetky tvoje večierky" Claire znela akoby to hovorí len, pretože musí.
"Ďakujem ti. Snažila som sa aby bol čo najlepší!" skríkla nadšene z obrovským úsmevom na tvári.
"Candice po tom tvojom úžasnom večierku sme všetci unavený" pozrel som na ostatných "mohla by si byť chvíľu ticho!" povedal som posmešne, ale chcel som aby to brala vážne. Candice na mňa hodila vražedný pohľad svojimi prenikavými zelenými očami. Až teraz som si všimol aké sú výrazné.
"Chcete aby som bola ticho?! Dobre tak ja budem!" tvárila sa urazene a založila si ruky na prsiach, ale my sme vedeli, že je to v poriadku. Pomaly vodič zastával pred obrovským letiskom. Vystúpil s auta a všetku našu batožinu položil na vozík, ktorý priviedol muž v uniforme. Vystúpili sme von s auta a hneď sme išli za ním do budovy letiska. Prešli sme cez veľkú halu na druhú stranu budovy kde bolo parkovisko s lietadlom, ktoré čakalo na nás. Prišli sme k lietadlu a po jednom sme nastupovali. V lietadle sme sa usadili a už sme len čakali kým zlietneme. Po vzlietnutí si každý vybral niečo s čím sa počas tých troch hodín letu zabával. Niekedy som sa pozrel jedným okom na Claire a Candice, ktoré sedeli vedľa seba aby som zistil čo robia.


New story :)

9. srpna 2013 v 20:17 | Livusik |  Other
Ahojte :) viem, že som sa zase dlho neozívala, ale to teraz nie je veľmi podstatné :). So sestrou sme už dlho chceli začať s novou poviedkou v ktorej by bol hlavným hrdinom Joseph Morgan a Candice Accola. Už máme napísanú prvú kapitolu a o chvíľu by som ju mohla pridať. Tak prečo vlastne píšem tento článok? Tak nejak vás chcem na to pripraviť :). Budem veľmi rada ak vás zaujme a budete si ju čítať. Tak to je asi zatiaľ všetko :).

Plus tu je k tomu aj Trailer :) dosť som sa s ním narobila, ťakže dúfam, že sa vám bude páčiť. Za pol hodinku môžete čakať prvú kapitolu. Dopredu oznamujem, že kapitoli budem pridávať každý piatok a stredu, ale samozrejme záleží aj na tom ako sa nám bude dať :).
PS: Ak by bol náhodov nejaký problém zo spustením videa tu na blogu TU je link..

My layout 0.27

5. srpna 2013 v 13:03 | Livusik |  My layout
Už dlhšie som si chcela spraviť nový layout no iba dnes ma niečo napadlo :).Dala som stránku vpravo, pretože tak som to ešte na blogu asi nemala a chcela som zmenu, ale keď som to nastavila tak mi to samozrejme nesedelo. Vlasne som to čakala, takže som nebola prekvapená, ale nakoniec som to spravila. Aj som rozmýšľala, že to nechám tak a napíšem, že to dokončím neskôr, ale nakoniec som sa premohla a opravila som to.
Ináč som s ním celkom spokojná :). Váš názor? ;)

31.7.2013-I´m following my sister

3. srpna 2013 v 0:46 | Livusik |  My diary
Ahojte :). Po dlhej dobe som sa rozhodla si spraviť čas na blog aj keď ešte stále platí to čo som písala minule (TU). No toto sem musím napísať aj keď už ubehlo pár dní od tej udalosti a asi sa vám to nebude chcieť čítať, pretože predpokladám, že to bude dosť dlhé, ale teraz k veci.
Bola streda 31.7. a moja sestra išla s jedným chalanom von. A ja som si to samozrejme nemohla nechať ujsť tak som sa dohodla s kamoškou, že ju pojdeme sledovať. Zistiť dôležité info nebolo vôbec ťažké, pretože ona mi to všetko povedala :P. A tak keď odbila tá správna hodina išla som po Kaju a potom sme si to namierili na autobusovú stanicu kde sa mali stretnúť. Ale tam sme ju nikde nevideli, ale bola tam naša druhá kammoška Janka, tak sme sa jej opýtali. Bohužiaľ Sisu nevidela tak sme pokračovali v ceste do parku (kde mali oni dvaja ísť) a obzerali sme sa či ju niekde neuvidíme. Zrazu Kaja zbadala Sisu ako sedí na schodoch poblízku tej autobusovej stanice a čaká naňho. Postavili sme sa oproti sebe a ja som pozerala čo sa deje. Ešte neprišiel, tak sme sa skryli za roh aby nás nevidela. Ja som sa začala strašne smiať. Kaja mi hovorila, že ak budem toto robiť tak somnou nepôjde. Snažila som sa upokojiť no keď prišiel ten chalan s ktorým sa mala stretnúť nedalo sa mi nesmiať. Tak sa pozdravili a namierili si to do parku, ktorý bol nedaleko. My sme išli pomaly za nimi a hlavne nenápadne -_-.
minions gif | via Tumblr
Išli dosť rýchlo, takže sme ich zbadali až v parku ako sedia na lavičke. Chceli sme si sadnúť niekde poblíž aby sme na nich videli, ale naopak aby oni nevideli nás. Nakoniec sme si sadli dosť ďaleko, pretože žiadna vhodná lavička nebola voľná -_-. Tak sme sa dosť s ďalekej diaľky na nich pozerali a spravili sme asi dve či tri fotky :). On sa stále všade tade obzeral a dosť nám to liezlo na nervy, tak mu začala Kaja kývať a on sa obzeral ďalej. Keď sa on a Sisa postavili my sme zostali ešte chvíľu sedieť na lavičke, ale neskôr sme sa museli premiestniť aby nás nevideli. Potom išli smerom k východu z parku, ale ja som si myslela, že oni ešte neodídu, ale že si iba robia menšie koliečko. No mýlila som sa. Oni vychádzali s parku. Rýchlo sme sa ponáhlali aj my s tade, pretože park má viac východov. No nešlo to veľmi rýchlo hlavne mne nie, pretože som po menšej operácií nohy a tak sa mi dvakrát dobre neutekalo :). No zvladli sme to teda do jednej miery, kedy sme ich objavili, ale oni boli nižšie ako my, takže sme museli odísť tak, že sme boli pred nimi. Ponáhlali sme sa hore kopcom a snažili sme sa byť čo najviac nenápdné. No neviem či sa dá byť nenápadná keď sa smejem a ešte musím ísť rýchlo hore kopcom :D.
★彡
Nejak sme sa hore dostali a oni dvaja boli za nami dosť ďaleko, takže sme to celkom zvládli. Ale aj tak sme sa ponáhlali. Predsa sa oni dvaja dostali hore a boli na tej istej strane ako my, takže sme prešli na druhú stranu cesty. Ako napriek oni tiež prešli na tú stranu kde my :D. Boli sme pred nimi asi tri metre. A zadlo sa, že zo sledujúcich sa stávajú sledované! Keď sme boli trocha ďalej chcela som sa napiť, ale pri jednom dome som všetkú tu vodu vypľula, pretože som sa aj s Kajou nemohli prestať smiať. A mne to ešte tak dlho trvalo kvôli tej nohe. Už sme ich za nami nevideli tak sme boli spokojné. Išli sme na dvor a na zmrzku. Cestou Kaja povedala niečo ako: "To by bola sranda, kebyže sú teraz za nami" otočili sme sa a oni za nami boli! My obe sme spustili smiech, ale pokračovali sme v ceste na zmrzku. Našťastie odbočili a my sme si mohli kľudne vychutnať našu zmrzlinu :).
SURID ✝ | via Tumblr
Najlepšie, ale na tom bolo to, že keď Sisa prišla za nami na dvor (asi o dve hodiny) vôbec nebola nahnevaná čo sme dosť čakali. No a na koniec sme zistili, že ona to vôbec nevedela a vôbec si nás nevšimla! :D. Ja to do teraz nechápem! Sme asi proste dobré! :D :D.
Ikonka blogu: